UAZ 469
Posádka : max 7 osôb rozdelené na dve predné samostatné sedadlá, zadné trojmiestne sedadlo a dve zadné bočné sedadlá.
Do vozidla je možné naložiť zdravotnícke nosidlá.
Rám predného skla je možné sklopiť dopredu na kapotu.
Dĺžka : 4025 mm
Šírka: 1785 mm
Výška : 2050 mm
Rázvor :2380 mm
Pohotovostná hmotnosť :2500 kg
Stúpavosť : 62%
Najvyššia rýchlosť : 115 km / h
Konštruktéri ho vyvinuli už v polovici šesťdesiatych rokov, no meškajúce štátne dotácie na výstavbu modernej výrobnej linky spôsobili oneskorenie sériovej výroby. Tá sa po náročných jazdných skúškach (auto bolo prioritne vyvíjané pre ruskú armádu) nakoniec rozbehla až v lete 1972. Do výroby sa dostali dve základné verzie – UAZ-469 (vojenská verzia) s pripájateľným pohonom všetkých kolies, redukciami v nábojoch kolies, svetlou výškou 300 mm a motorom upraveným na spaľovanie nekvalitného benzínu a UAZ-469B (civilná verzia) s pripájateľným pohonom všetkých kolies, no bez prídavných redukcií v nábojoch kolies a svetlou výškou zníženou na 220 mm.
Neskôr sa začal vyrábať UAZ 469BI . Základný rozdiel je vo vyššom stupni odrušenia a verzia 469BI neobsahuje redukciu v kolesách.
Na pohon modelu UAZ-469 slúžil atmosférický benzínový štvorvalec s objemom 2445 cm3 (vychádzal z agregátu Volgy GAZ-24), rozvodom OHV, výkonom približne 53–55 kW (podľa kvality paliva) a krútiacim momentom 167 Nm. Bol spojený so štvorstupňovou manuálnou prevodovkou, ktorú dopĺňala dvojstupňová redukčná.
Základné verzie mali skladaciu plátennú strechu a sedem miest na sedenie (dve prídavné sedačky otočené bokom k smeru jazdy boli v batožinovom priestore). Požiadavkou armády bolo, aby sa čelné sklo dalo v prípade potreby sklopiť smerom dopredu na kapotu a vrchná časť bočných dverí úplne demontovať, čím z UAZ-u vznikol otvorený automobil, v ktorom sa dalo bez obmedzenia manipulovať s veľkými zbraňami.
Pohotovostná hmotnosť vojenskej verzie bola 1650 kg, mala základné rozmery 4025/1805/2050 mm a na spevnenom povrchu sa dokázala rozbehnúť na 100 km/h. Automobilka jej udávala priemernú spotrebu 15 l/100 km, v praxi však najmä v hlbokých mrazoch bežne žrala 20–25 l/100 km. Nie je preto náhoda, že palivové nádrže (boli dve) mali spolu objem až 78 l.
V roku 1985 sa označenie UAZ-469 zmenilo na UAZ-3151 (UAZ-31512 pre civilnú verziu), pričom konštruktéri okrem niektorých detailov na karosérii (pozmenené smerovky, zadné združené svetlomety a pod.) zmenili aj naladenie motora (od januára 1986 zvýšili výkon na 59 kW). S ním sa UAZ-3151 rozbehol až na 110 km/h.
Ďalšie verzie boli robené :
UAZ 469CH - bol vybavený prístrojmi pre radiačný a chemický prieskum
UAZ 469TEP - bol určený na technické pozorovanie bojiska, vyhľadávanie poškodenej techniky a na organizovanie odsunu a opráv
zdroj : wikipédia
foto: ilustračné